Jozef Smekal by bol rád, keby SŠŠ v Banskej Bystrici bolo centrom lyžovania pre mládežnícke talenty
K výkonnostnému rastu nádejných slovenských lyžiarov, súčasných či budúcich reprezentantov vo všetkých odvetviach zimných športov sa snaží Stredná športová škola v Banskej Bystrici, kde sa majú možnosť vzdelávať a využívať kvalitné podmienky na tréning a prípravu športovci z rôznych odvetví vrátane lyžovania. „Teším sa na spoluprácu so Zväzom slovenského lyžovania (ZSL) a zároveň by som bol rád, keby sa naša škola stala akýmsi zázemím pre lyžovanie na Slovensku, aby tí najlepší mládežníci mohli trénovať spolu pod vedením kvalitných trénerov,“ zaželal si riaditeľ Strednej športovej školy v Banskej Bystrici a niekdajší tréner zjazdového lyžovania Jozef Smekal. Viac prezradil pre web ZSL v rozhovore o rôznych lyžiarskych témach.
Ako vnímate aktuálnu situáciu v slovenskom lyžovaní vo všeobecnosti?
Sú na ňu rôzne pohľady a situácia je už v procese riešenia. Podľa mňa by bolo najideálnejšie riešenie, keby sa hlavní predstavitelia Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) vzdali svojich funkcií a ich miesta by zaujali nové tváre, s ktorými by prišiel aj takpovediac nový vietor. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, nevidím u SLA perspektívy lyžovania, najmä teda zjazdového ako jeho bývalý tréner. Jediným riešením bol preto vznik novej organizácie. Zväz slovenského lyžovania má z môjho pohľadu nastavené lepšie koncepčné ciele i prácu. Zo starého vybudovať niečo úplne nové sa asi veľmi ani nedá. Nevidel som od SLA nejakú ochotu sebareflexie, takže držím palce, aby sa to novej organizácii podarilo.
Ako vidíte snahu ZSL stať sa národným lyžiarskym zväzom, organizáciou zodpovednou za lyžovanie na Slovensku?
Ťažko posúdiť, kde sa to zaseklo a prečo ostatné športové zväzy na valnom zhromaždení SOŠV tak zareagovali. Môj dojem je taký, že nemali komplexné informácie, nevedeli detailne, o čo ide, a preto sa aj pri hlasovaní akoby zľakli. Radšej sa zdržali alebo boli proti. Vzhľadom na počet zväzov hlasujúcich za a tiež tých, ktorí sa zdržali, je tam šanca v budúcnosti napraviť výsledok hlasovania. Ak sa predstaviteľom ZSL podarí ešte lepšie objasniť, o čo im ide, nemám pochybnosti o zmenu nástupníctva v slovenskom lyžovaní.
Čo by malo byť hlavnou víziou organizácie, ktorá by mala spojiť a zveľaďovať celé lyžiarske hnutie?
Vzhľadom k tomu, že pôsobím v štátnej inštitúcii, tak viem, že je jednoduché rozdeľovať peniaze od štátu. Nie je však ľahké získať ďalšie finančné prostriedky, ktoré by pomohli lyžiarskemu hnutiu. Práve pri ZSL vidím určitú záruku, že tieto peniaze zoženú od nových sponzorov a podporovateľov. Štátne prostriedky sa tak budú môcť rozdelil pre všetkých členov na zlepšenie ich športovej výkonnosti a zázemie a tie peniaze navyše sa budú môcť využiť pre vrcholový šport. Pokiaľ kluby nebudú mať dostatočné finančné zabezpečenie, tak sa nikam nepohneme. Myslím si, že keď sa vytvorí koncepcia, vďaka ktorej bude hnutie napredovať, tak sa budú dosahovať aj výsledky.
Ste jediná stredná škola v SR so zameraním na lyžovanie?
Naša škola bola založená v roku 1978 s tým, že nosné športy budú zimné plus atletika a basketbal. Spoločenská atmosféra sa však odvtedy zmenila a aby škola ´prežila´, otvorila sa aj pre ostatné športy. Momentálne máme na škole zastúpených sedemnásť športových odvetví. Vyplynulo to z toho, že školstvo je financované normatívnym spôsobom na žiaka. Čím viac žiakov navštevuje školu, tým viac peňazí dostaneme. Keby to zostalo len pri zimných športoch, atletike a basketbale, tak by ich počet nebol dostatočný, aby škola mohla prežiť. Sme prvá a jediná škola, ktorá má zameranie a robí aj prijímačky v zimných športoch. Jednotlivci sú aj na iných športových školách, ale vyslovenie zameranie na zimné športy je len na našej škole.
Ako sa vaša škola zapája do výchovy lyžiarskych nádejí?
Predovšetkým tým, že zamestnávame trénera zjazdárov Jana Sanitrára, trénerov behu na lyžiach Branka Michalecha a Nataliu Otčenáš, ktorých podporujeme z finančného hľadiska viac ako SLA, a to nehovorím o materiálnom zabezpečení. Bežci na lyžiach sú členmi silného klubu bežeckého lyžovania ŠKP Banská Bystrica, ktorý patrí k najlepším na Slovensku. V skokoch na lyžiach máme účastníkov majstrovstiev sveta juniorov. Zjazdárov je šesť (Sanitrár, Lasok, Válek, …), do nového ročníka sme prijali teraz dve dievčatá, bežcov na lyžiach prevažne z kategórie žiactva pätnásť a traja skokani (Kapustík, Karkalík, Kapiaš).
Podieľajú sa na ich prípravy aj bývalí reprezentanti?
Samozrejme, spolupracujeme s nimi a zúčastňujú sa na tréningovom procese. Spomeniem Adriána Bíreša pri zjazdároch, bývalého reprezentačného kouča skokanov Jána Tánczosa či Branislava Michalecha a bývalú ruskú a ukrajinskú biatlonovú reprezentantku Nataliu Otčenáš, ktorí sa venujú bežcom na lyžiach. Spomínaní tréneri spolupracujú aj s klubmi a ich trénermi.
Aké máte podmienky na škole na ich rozvoj?
Nikdy nie je nič dostatočné, ale pokiaľ ide o vybavenosť školy, tak na kondičnú prípravu máme atletickú halu, tartanový okruh, posilňovňu, ďalej tiež regeneračnú linku. Medzi výhody patrí to, že máme vlastný internát i školskú jedáleň, takže v okruhu približne 300 m nájde športovec všetko k dispozícii. Škola navyše zabezpečuje bezplatnú regeneráciu na plavárni. Čo sa týka jednotlivých špecializácií, tak zjazdári chodia trénovať na ľadovce, bežci na Skalku či do Osrblia a skokani do poľského Szczyrku, kde sa môžu pripravovať na kvalitných mostíkoch. Nemusíme ani hovoriť, aké úspechy dosahujú poľskí skokani na lyžiach. Teraz sa nám podarilo zakúpiť aj dva nové mikrobusy.
V akej forme funguje spolupráca s poľskou stranou?
V Szczyrku je športová škola zameraná čisto na zimné športu. Naša spolupráca je v prvom rade zameraná na vzdelávanie a výmenu trénerských skúseností. Jej súčasťou je aj spoločné sústredenie pre žiakov oboch škôl. Nedávno bolo dvadsať našich žiakov a päť trénerov v Szczyrku, v lete prídu Poliaci k nám. Chceme v týchto výmenách pokračovať. Niektoré akcie budeme organizovať my a niektoré druhá strana. Ide o projekt cezhraničnej spolupráce z programu Interreg, ktorý podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Nosní partneri sú Poliaci a my sme ich spolupartnermi.
Chcete do budúcnosti sústrediť na vašej škole lyžiarske talenty zo všetkých lyžiarskych odvetví?
Áno. Práve preto vkladám veľkú nádej do nového zväzu. Pri ZSL vidím väčšiu šancu na spoluprácu. Bol by som rád, keby sa z našej školy stalo tzv. centrum lyžovania. Vieme zabezpečiť vzdelávací proces, ubytovanie, stravu i športovú infraštruktúru. Naši žiaci môžu v Banskej Bystrici študovať dva športové odbory – na športovom gymnáziu alebo športový manažment. Keď úspešne zmaturujú, získajú aj trénerskú licenciu.
Vy ste pôsobili aj v úlohe lyžiarskeho trénera. Aká je situácia na Slovensku ohľadom trénerov a ich vzdelávania?
V tomto som zo súčasnej situácie trochu skeptický. Dúfam však, že ZSL aj v tomto smere podnikne dobré kroky na prospech veci. Za mojich trénerských čias existovali oponentúry, metodické pokyny, ale potom sa to vytratilo, ako aj školenia trénerov. Myslím si, že je to chyba, lebo aj na Slovensku nájdeme kvalitných trénerov, ale nemali dostatočnú podporu vo vzdelávaní zo strany zväzu. Každý si myslí, že vie všetko, a to niekedy nie je pravda. Bolo by dobré, keby to fungovalo podobne ako v tíme Petry Vlhovej, kde bol hlavný tréner zo zahraničia a popri ňom pracovali a naberali skúsenosti naši, napríklad aj na juniorskej úrovni. A to nemusí ísť vždy vyslovene o niekoho zo zahraničia, ale mal by to byť skúsený odborník, od ktorého by sa mohli učiť aj jeho asistenti. Napríklad tento systém majú prepracovaný Slovinci.
Mali sme výbornú Veroniku Velez-Zuzulovú, teraz skvelú Petru Vlhovú. V čom spočíva ich výnimočnosť?
V prvom rade je to v nich. Obe dievčatá mali talent, ktorý dokázali pretaviť a dostať zo seba. Od žiackeho veku dosahovali výborné výsledky a preukazovali mieru svojho talentu. Keby však neboli dobre a kvalitne odborne vedené, tak by sa ich talent až tak nerozvinul. Mali však veľké šťastie, že v športovej kariére pracovali pod vedením veľmi dobrých trénerov. Napríklad Timo Zuzula, otec Veroniky, netreba zabúdať, že je to vyštudovaný tréner. Na začiatku kariéry Petry Vlhovej stál Ivan Iľanovský. Ona i Veronika potom v správnu chvíľu prešli na vyšší trénerský level. Svoj talent dokázali zúročiť aj v seniorskej kategórii.
Je podľa vás šanca vychovať ďalšiu ich nasledovníčku, prípadne pretekára, ktorý by sa dokázal presadiť aj v inom odvetví na medzinárodnej úrovni?
Ja si myslím, že určite áno. Keby nebola, tak založme nejaký spolok lyžovania a hrajme sa na lyžovanie. U nás sa vždy nájdu talentovaní pretekári. Samozrejme, nebude to každý rok. Ich objavovanie má vlnovitú krivku. Aj vďaka Veronike Velez-Zuzulovej, Petre Vlhovej i bratom Žampovcom je na Slovensku záujem o alpské lyžovanie a nájdu sa talenty. Otázne je, ako ich potom dokážeme podchytiť, či budú mať šťastie, ako mali Veronika s Peťou či Adam.
Bol som vlani na OH mládeže vo Švajčiarsku, kde bola Rebeka Jančová, ktorá má predpoklady. Netreba zatracovať ani ostatných chlapcov ako Lasok, Sanitrár či ďalších. Keď však tréner rozmýšľa, či môže ísť na sústredenie, lebo nemá financie, tak to nie je systém. Tréner tam má byť na trénovanie a nie zháňanie peňazí. Podmienky by mal zabezpečiť zväz. Keď to tak bude, tak sa talentovaní pretekári dokážu presadiť. Už len postúpiť do 2. kola, teda skončiť do 30. miesta v prvom kole, je veľký úspech. Keď sa im dokážu vytvoriť adekvátne podmienky k požadovanému výkonu, tak by to mohlo ísť.
