Skupina slovenských expertov na úpravu zjazdových tratí sa v utorok vrátila domov zo zimných olympijských hier v Pekingu a neskrývala radosť z toho, že mohla byť priamo pri zlatom úspechu Petry Vlhovej pri ženskom slalome, v ktorom sa z 8. miesta po prvej jazde prepracovala v druhej až na 1. priečku. „Bola to obrovská radosť. Mali sme možnosť dostať sa až k Peti a bol to neopísateľný pocit,“ uviedol po návrate Michal Mrázik, ktorý priblížil, ako sa partia Liptákov dostala na podujatie pod piatimi kruhmi: „Pred rokom a pol sme sa nakontaktovali na organizačný výbor a snažili sme sa dostať na ZOH. Už niekoľko rokov sa podieľame na organizácii pretekov a máme dobré referencie z podujatí Svetového či Európskeho pohára, majstrovstiev sveta juniorov, tak sa nám to napokon podarilo.“
Slováci mali na starosti prípravu, údržbu i stavbu tratí v technických disciplínach. „Rýchlostné súťaže mali inú samostatnú partiu. ZOH sú obrovské podujatie, na takom sme doteraz ešte nepracovali. V bežný deň sme z hotela vyrážali ráno o pol šiestej a zo svahu sme sa vracali medzi 17. – 18. hodinou. Pri súťažných dňoch sme sa na hodinovú cestu autobusom vydávali ešte o hodinu skôr – už o pol piatej, na izbu späť sme sa dostali okolo siedmej večer. Bolo to náročné, ale po návrate cítim, že si musím oddýchnuť skôr psychicky ako fyzicky,“ prezradil Mrázik.
V Číne vládli špecifické podmienky. „Je to tam iné ako na Slovensku. Sneh sa menil zo dňa na deň, ako sa menili poveternostné podmienky. Mnohým pretekárom to robilo problémy. Aj Peťa mala v obrovskom slalome výhrady, že jej to nesadlo, ale slalom jej, našťastie, už vyšiel, takže super,“ pokračoval šéf tímu našich lyžiarskych odborníkov na prípravu tratí v alpskom lyžovaní.
Aj s kolegami sa snažili byť najväčšej slovenskej medailovej nádeji nápomocní, ako sa len dalo. „Najmä v prípravnej fáze sme si vymieňali informácie, teda kým ešte Vlhovej tím nebol v dejisku. Keď už boli priamo na kopci, potom to prebrali jeho členovia do vlastnej réžie. Po stavbe trate išli od nás k nim ešte drobné informácie. Bola možnosť im posunúť zábery z trate, aby ich videli medzi prvými a mohli sa čo najlepšie pripraviť. My sme potom len držali palce a boli sme v napätí, ako to dopadne,“ priblížil Mrázik, ktorý si vychutnal so svojimi kolegami aj bronzový úspech slovenských hokejistov. Pomohli k nemu hlasitým povzbudzovaním v hľadisku. „Sme fanúšikovia nielen lyžovania, ale aj hokeja. Po spečatení úspechu medailou bronzového lesku sme prežívali obrovskú radosť. Niektorí nemali ani hlas. Pre pandémiu COVID-19 boli spoločenské kontakty v dejisku obmedzené, väčšinou sme sa presúvali len medzi hotelom a svahom. Z tejto stránky to bolo slabšie, ale na druhej strane máme dve medaily a ich zisk sme si užili naplno.“
Jedenásti Slováci boli v dejisku dejiska XXIV. zimných olympijských hier v čínskom Pekingu súčasťou medzinárodného tímu expertov, ktorí organizátorom hier pomáhali s realizáciou športovo-technických záležitostí na olympijských zjazdovkách. „Bola to zaujímavá skúsenosť. Naučili sme sa niečo nové a určite by som si to v budúcnosti rád zopakoval. Boli sme rozdelení na dva tímy. Jedna skupina tvorila sekciu na trati, druhá bola tzv. Picasso tím, ktorý mal na starosti ´maľovanie´. Pri slalome, v ktorom si Peťa Vlhová vybojovala zlato, bola polovica v poslednej časti trate, ďalší už boli v cieli. Skvelý zážitok. Sme radi, že sme boli pri takomto významnom okamihu,“ skonštatoval člen tímu Marián Hošala, ktorý prezradil, že s kolegami chceli v Pekingu zostať aj na paralympijské hry, ale už sa nepodarilo vyriešiť zmluvné záležitosti.