Použitie samoregulácie v tréningu je dnes horúcou témou. Čokoľvek čo pomôže individuálnemu športovcovi v tréningu môže byť častokrát krokom správnym smerom. Adaptácia je úplne individuálna, plánovanie sa môže kompletne prispôsobiť. Vytváranie na mieru šitých programov umožňuje každému športovcovi postupovať vlastným tempom. Ale tak ako čokoľvek iné, samoregulovanie tréningu nemusí byť vždy tým najoptimálnejším riešením.

Samoregulácia je je vhodná pre každú situáciu a ani pre každého športovca. Má svoje výhody aj nevýhody. Čo funguje pre jedného, nemusí byť vhodné pre iného. Čo sa týka tréningu, „všetky cesty vedú do Ríma“ a samoregulácia je jednou z nich. 

Uvedomte si podmienky športovcov a ich stresory

Telo nerozpoznáva rozličné stresové podnety. Odpoveď na stres je vždy rovnaká bez ohľadu na podnet. Trénovanie podľa vopred pripraveného plánu, ktorý umožňuje drobné odchýlky, neberie vôbec do úvahy ľudský faktor. Na univerzite v Missouri doktor Bryan Mann poukázal na to, že športovci sú náchylní na zranenia a choroby počas stresových období vysokoškolského štúdia tak isto ako počas intenzívneho tréningu. Čo nás odlišuje od zvierat, ako hovorí Robert Sapolsky, sú stresové situácie, ktoré si vytvárame, a ich prejavy.

Každý športovec odpovedá na stresové podnety odlišne. Zahŕňajúc vo všeobecnosti tréning, súťaže, rodinu, cestovanie a život ako taký. Samoregulačné tréningové programy pre jednotlivcov nám umožňujú uvedomiť si tieto stresory a nastaviť cestu aby bol športovec pripravený adaptovať sa na takéto momenty. Načúvanie svojmu telu môže byť tak isto dôležité ako tréning samotný. Taký tréning, keď telo nie je schopné adaptácie môže stiahnuť športovca k neúplnej regenerácii a prípadnému zlyhaniu. Buddy Morris povedal, že „športovcove telo má vždy pravdu“. Načúvanie telu športovca je dôležitou odpoveďou na otázku ako pripraviť vhodný plán. 

Profesionálni športovci. 

Profesionálni športovci sú najlepším prípadom pre samoregulovaný program. Dlhé vyčerpávajúce sezóny s oddychom len niekoľko dní sú najlepším návodom, počúvať čo hovorí telo športovca. Ak ste už pracovali pre profesionálneho športovca, oni sú CEO svojej značky. Preto je dôležité poskytnúť im slobodu pri nastavovaní tréningu počas celej sezóny. Je to veľmi dôležitý aspekt ich životnosti. Veľa profesionálnych športovcov neuveriteľne dobre pozná svoje telo a jeho reakciu na tréningové programy. Veľmi dobre vedia, čo potrebujú, aby boli pripravení pre svoj šport. 

Súťaže neskoro v noci a vyčerpávajúce cestovanie môžu byť katastrofou pre telo športovca. Je tu ešte fakt, že jedinou kariérou profesionálneho športovca je… byť športovcom. Šport je to jediné, kvôli čomu trénujú. Všetko ostatné je len veľmi všeobecné a tu nastupuje stres manažment. Ich zručnosti nezáležia na počte bench press alebo mŕtvych ťahov. Výdrž je najlepšou schopnosťou a športovec, ktorý je vyčerpaný je náchylnejší na zlyhania. 

Cestovanie môže byť neuveriteľne stresujúce pre ľudské telo. Počas MLB sezóny tímy často hrajú na rôznych miestach 15 až 20 krát v rade za sebou bez voľného dňa. Cestovanie do iného mesta je často vyčerpávajúce. Hodiny a hodiny cestovania autobusmi týždenne sú časté pre športovcov hrajúcich v nižších ligách baseballu a basketbalu. 

Predstavte si 10-ročného „veterána“ v MLB alebo NBA na jeho 5 až 10 dňovej hráčskej ceste, že ho požiadate o vykonanie mŕtvych ťahov presne podľa tréningového programu, ktorý ste mu urobili pred troma týždňami. To, že v tom dosiahne 80% úspešnosť nie je žiadnou odpoveďou. Zotavenie, alebo len jednoducho obyčajný oddych, môže byť najdôležitejšou potrebou v tomto čase. Skutočnou odpoveďou je počúvať to, čo hovorí ich telo. 

Nie každý športovec zarába milióny. Niektorí čelia výzve, že musia zarobiť na svoje živobytie z týždňa na týždeň. Mnohí z nich trénujú, majú prácu na plný úväzok a majú rodiny, ktoré musia podporovať. A stresory narastajú, keď tréning a súťaže sa kryjú s rozvrhom ich práce a rodiny. Tréning, ktorý nerešpektuje tieto okolnosti, ho ubíja.

Amatérski športovci

Amatérski športovci, v závislosti od svojej úrovne, môžu čeliť týmto mnohý, ba ešte viacerým stresorom. Vzhľadom na narastajúce požiadavky, ktoré musia podstúpiť títo športovci, výhody ktoré prináša samoregulácia je ľahšie rozpoznať. Stresory sú odlišné na každej úrovni súťaže. Zatiaľ čo profesionálny športovec má na zreteli rodinu, šport a svoju značku, amatérski športovci sa stresujú kvôli vyučovaniu, skúškam a známkam. A nezabúdajme na špecifickú skupinu univerzitných športovcov. 

Stres, ktorý ich telo musí podstúpiť kvôli nevyrovnanému spánkovému režimu a nevhodnej životospráve, môže byť taký podstatný, ako ich denný režim. Nástup do univerzitného campusu po prvýkrát je stresujúci. Kým dovtedy boli veľkou rybou v malom jazierku, teraz sú hodení priamo do nekonečného oceána. Šport, v ktorom doteraz dominovali, sa stáva znova extrémne ťažkým. Preto prispôsobenie tréningu pre amatérskych športovcov hrá veľmi dôležitú úlohu v tom, aby sa nezranili a napredovali v športe. Zranenie by ich vykoľajilo z napredovania a príliš častý alebo náročný tréning, keď športovec ešte nie je dobre pripravený na adaptáciu, môže spôsobiť katastrofu. 

Starší športovci

Každý z nás trénerov zažije alebo už zažil deň, keď sa už nebude zotavovať tak rýchlo ako predtým. Nastane bod, v ktorom každý športovec sa musí vysporiadať s množstvom a intenzitou, s ktorou trénoval doteraz. Správne načasovanie, ktoré sa adaptuje na pripravenosť športovca, môže byť kľúčom k tomu, aby starší športovci zostali zdraví a aby sme oddialili ich „dôchodok“ ako dôsledok vyššieho veku. Každý deň stretávame odlišného športovca. Pre tréningový proces je životne dôležité počúvať, čo hovorí ich telo. 

Sezónni športovci

Počas obdobia súťaží môže byť samoregulácia dobrým spôsobom pre výpočet času nevyhnutného pre rekonvalescenciu. Požiadavky športov založených na súťaživosti pridávajú ďalšiu dimenziu z pohľadu tréningu. Pre sezónnych športovcov vo väčšom tíme môžu byť požiadavky rôzne. Kým jeden športovec môže odohrať celú hru, ďalší len jej čas a iný ani nevstúpi na hracie pole. Je veľmi ťažké posudzovať únavu vzhľadom na celý tím a brať do úvahy len neindividuálny tréning, keď sú požiadavky na hráčov také rôznorodé. Preto je dôležité vystavať tréningový program pre sezónnych hráčov tak, aby rešpektoval ich individuálne potreby. 

Je veľmi jednoduché zaťažovať telo príliš a nenechať dostatočný priestor adaptácii tréningu. Keď je telo pod priveľkou stresovou záťažou, tréning naplno môže byť kontraproduktívny. Tréning vyčerpaného tela neumožňuje takú adaptáciu, akú tréneri očakávajú. Naopak, prináša to opačný efekt. 

Ak telo nie je pripravené na to, čo má robiť, tak prečo to robiť? Keď organizmus neodpovedá správne na tréning, prečo trénovať? Chceme aby sa telo adaptovalo a dosahovalo vyššiu úroveň. Ak adaptácia nenastáva, uvádzame telo do ďalšieho stresového módu s nižšou šancou dobehnúť zameškané. Mnohé zo stresov, ktorým športovci čelia sú nekontrolovateľné. Žiadny dvaja športovci neodpovedajú na stres rovnakým spôsobom. Takže aby sme dosiahli optimálny stav, individualizácia tréningového procesu založená na pripravenosti by mala byť samozrejmosťou pre tréning každého športovca. Ako tréneri nemôžeme kontrolovať všetky faktory mimo športu. Preto sa musíme zamerať na kontrolu tých, ktoré kontrolovať môžeme. A to je tréningový proces. Zaregistroval som, že samoregulácia pomáha športovcom oveľa viac si uvedomovať ich telá a ich zvyky. Ak športovec dbá o svoje telo, výsledky majú tendenciu sa zlepšovať. Keď sa športovec cíti dobre, trénuje dobre.

Tráva nie je vždy zelenšia

Kým na jednej strane môže byť samoregulácia veľmi efektívnou metódou pre prispôsobenie tréningových plánov, nemusí byť vždy optimálna. Faktory ako dôvera, tréningový vek ale aj ciele hrajú významnú úlohu. Mnohí tréneri súhlasia s tvrdením, že samoregulačný tréning je vo všeobecnosti vhodný len pre vyspelejších športovcov. Nie každá situácia je vhodná pre použitie samoregulačných prostriedkov. 

Leniví športovci ju budú používať proti vám

Je najlepšie používať samoreguláciu u tých športovcov, u ktorých ste si už vybudovali určitý stupeň dôvery. Ostatní to môžu použiť proti vám. Vedia, že musia robiť len to, čo ich telo chce robiť a môžu sa oňho starať ako chcú. To môže zahŕňať ponocovanie, chodenie na párty, pitie, pretože vedia, že nebudú nutne tlačení do toho, aby podali výkon. A preto mnoho športovcov s týmto vedomím môže posúvať hranice. Tréneri na NCAA úrovni sú často žiadaní trénovať športovcov v skorých ranných hodinách, kvôli dostupnosti tréningového miesta, rozvrhom. 

Nemôžeme tiež vždy dôverovať tomu, že mladí športovci si zvolia tú najlepšiu možnosť. Keby sme mohli, nepotrebovali by sme asistenciu športových výživových poradcov. Neklamme sami seba tým, že si myslíme, že športovci v určitom momente nepoužijú samoreguláciu proti nám. Ako tréneri robíme túto prácu, pretože veríme a rozumieme dôležitosti tréningu mimo vybraného športu. Avšak veľké percento športovcov sa o to nestará. Veľa z nich sa zameriava len na konkrétny šport a len málo dbá na ďalší tréning. Áno, je to naša práca vzdelávať ich tak, aby pochopili, ako im môžeme pomôcť, ale faktom zostáva, že mnohým športovcom sa nepáči tréning, ktorý je potrebný pre výkonnejších športovcov. 

Zlepšenie vyžaduje stres

Často potrebujete tlačiť športovcov mimo ich komfortnú zónu. Musíte ich tlačiť za ich vlastné hranice tak, že si začnú uvedomovať, čo ich telo dokáže. Ak na nich nebude vyvíjaný tlak, naozaj sa budú môcť rozvíjať? Samoregulácia, ktorá sa zameriava iba na minimum efektívnej dávky môže často vytvoriť slabú a lenivú mentalitu. Ak by sme dovolili našej nálade určovať náš tréning, niektorí športovci by nikdy neboli motivovaní zlepšovať sa v tréningu. Intenzita môže byť obojím. Dobrodincom aj vyvrheľom samoregulácie. Ak dovolíme športovcom riadiť niektorú časť alebo celý tréning, môže to zničiť intenzitu tréningu. 

Noví a netrénovaní športovci ju možno nepotrebujú

Pre nových a netrénovaných športovcov nemusí byť samoregulácia nevyhnutná. Noví športovci reagujú na tréning pozitívnym spôsobom. Stávajú sa silnejšími každým tréningom. Mnohí veria, že nováčikovia sa nezregenerujú tak rýchlo ako vyspelejší športovci, ale opak je pravdou. Nováčikovia nie sú schopní trénovať tak intenzívne, ako vyspelejší športovci a preto sa aj zotavia rýchlejšie. Nestrácajte prvé roky tréningu nováčikov tým, že budete počúvať, ako sa ich telo cíti. Úspechy, ktoré dosiahnu počas prvých rokov sa nedajú porovnávať so zvyškom ich kariéry. Tlačte na nich koľko vydržia a potreba zvyšovať intenzitu tréningu sa stane nevyhnutnou.

Pôvodný článok si môžete prečítať na: https://simplifaster.com/articles/autoregulation-training-pros-cons/