Zvýšený záujem o lyžovanie si na území Slovenska vyžiadal 13. decembra 1913, teda pred 110 rokmi, založenie samostatnej lyžiarskej sekcie Uhorského karpatského spolku v Spišskej Novej Vsi. Tento dátum je preto považovaný v slovenskej lyžiarskej historiografii nielen za začiatok organizovaného lyžovania na Slovensku, ale aj za vznik prvého samostatného organizačného subjektu v lyžovaní. Predsedom lyžiarskej sekcie sa stal Dr. Gyözo Bruckner, tajomníkom Lajos Rokfalussy a pokladníkom Aladár Marcsek. Pri založení mala sekcia 50 členov. Čo však predchádzalo tomuto kroku?
Už v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok /UKS/ ako vôbec prvá turistická organizácia nielen na území Slovenska, ale aj v celom Uhorsku. Vytvorením tohto spolku, ktorý vznikol ako piaty horský spolok na svete, získala turistika u nás organizovanú podobu. Ako potvrdil neskorší vývoj, založenie UKS a jeho sekcií malo veľký vplyv na rozvoj turistiky, na vznik lyžiarskej turistiky a neskôr aj pretekového lyžovania. Pre dobré podmienky na rozvoj horských športov, najmä zimných, získali Vysoké Tatry koncom 19. storočia aj označenie „uhorské Švajčiarsko“.
Zimná turistika v tomto období predstavovala prvé pokusy o chôdzu na lyžiach, nesmelé vychádzky do najbližšieho okolia a prvé opatrné spúšťanie sa z miernych kopcov. Tieto lyžiarske aktivity však nemali nič spoločné s dnešnou predstavou jazdy na lyžiach. V začiatkoch lyžovania u nás išlo o jednu z ešte neustálených foriem turistiky, z ktorej sa postupom času vyvinula „zimná turistika na lyžiach“.
Propagovaniu lyžiarskej turistiky vo Vysokých Tatrách sa ako prvá začala venovať liptovská sekcia UKS, ktorá už od roku 1889 začala organizovať lyžiarske výlety do okolia najmä Štrbského Plesa. Krátko po mikulášskych turistoch začali terény Mlynickej a Mengusovskej doliny vyhľadávať aj košickí, kežmarskí a spišskonovovestskí turisti na lyžiach. Rozvoju lyžovania v tomto období napomáhal ešte jeden spoločenský jav. Lyžovanie sa totiž koncom 19. storočia stávalo neodolateľnou módou.
Zimné výstupy do exponovanej oblasti Vysokých Tatier vyvolávali u účastníkov veľké emocionálne zážitky z objavovania zimnej panenskej prírody. Svoje dojmy z týchto zimných túr často publikovali aj v miestnej periodickej tlači, v rôznych časopisoch na prednáškach, čím aktívne prispievali k popularizácii lyžovania ako športu.
Samotné lyže začali intenzívnejšie využívať pri svojom horskom výcviku v tatranskom teréne najmä vojaci na dlhé, kondičné pochody, až na niekoľko desiatok kilometrov. Prvý takýto zaznamenaný lyžiarsky kurz sa uskutočnil vo februári 1899 a na jeho záver 27. februára 1899 nastúpili jeho účastníci na lyžiarsky beh na trase Štrba – Štrbské Pleso – Veľký Slavkov. Naša lyžiarska história preto pokladá túto udalosť za historicky prvé lyžiarske preteky v behu na lyžiach na území Slovenska.
Používanie lyží na praktické účely sa u nás v počiatkoch prelínalo s ich využívaním na rozptýlenie a zábavu. Lyže ale vzbudzovali veľký záujem obyvateľstva v horských oblastiach Slovenska, ktoré navštevovali turisti a lyžiari a kde sa konali vojenské kurzy. Vtedajšie hlboké sociálne rozdiely boli jednou zo základných príčin, prečo sa lyžovanie len veľmi skromne šírilo medzi mládežou a vo verejnosti. Lyžiarsky výstroj, ktorý postupne prenikal na trh, bol pre širší okruh záujemcov cenovo nedostupný. Záujem o lyžovanie a vynachádzavosť našich ľudí prekonali postupne aj tento problém. Koncom 19. storočia sa u nás začína šíriť už aj individuálna výroba lyží a postupne aj ostatného lyžiarskeho výstroja.
Lyžiari v Spišskej Novej Vsi po založení lyžiarskej sekcie UKS v decembri 1913 svoju aktivitu ešte zvýšili. Vždy pred zimnou sezónou vypracovali aj program lyžiarskych túr a usporiadali aj kurz pre začiatočníkov. Cieľom týchto túr bolo často práve Štrbské Pleso a jeho okolie. Sekcia vstúpila do histórie lyžovania na Slovensku aj prostredníctvom svojich pretekárov v behu na lyžiach Lajosa Rokfalussyho a Imrich Teschlera, ktorí obsadili popredné miesta na pretekoch v roku 1914 v Kremnici a v Tatranskej Polianke. Boli to prví domáci pretekári, ktorí sa dokázali presadiť aj na medzinárodných pretekoch v lyžovaní. Fenomén lyžovania sa tak začal šíriť postupne na celom území Slovenska.
Podľa knihy Jána Terezčáka Dejiny lyžovania na Slovensku voľne spracoval Peter Chudý