„Ži tak, aby si sa mohol bez hanby obzrieť za tým, čo tu na konci života zanechávaš…“, týmto krédom sa po vzore svojho otca riadil Ladislav Harvan celý svoj život. Bol jedinečnou osobnosťou nielen v slovenskom, ale aj medzinárodnom lyžovaní a zanechal za sebou nezmazateľnú stopu. 

Po kariére pretekára v zjazdovom lyžovaní bol aktívnym funkcionárom a organizátorom mnohých lyžiarskych podujatí. 

Pôsobil dlhé roky v štruktúrach Medzinárodnej lyžiarskej federácie – bol členom komisie FIS pre schvaľovanie zjazdových tratí, členom komisie Európskeho pohára a dlhé roky aj technickým delegátom FIS. Za svoje dlhoročné pôsobenie v medzinárodnom lyžiarskom dianí ho prijali za čestného člena FIS a právom obdržal aj najvyššie ocenenie FIS.

Významne prispel aj ku organizácii juniorských majstrovstiev sveta v klasickom aj v zjazdovom lyžovaní vo Vysokých Tatrách, ako aj lyžiarskych súťaží svetových zimných univerziád. Dlhé roky bol riaditeľom Veľkej ceny Slovenska v zjazdovom lyžovaní vo Vysokých Tatrách, ktoré boli viackrát súčasťou Svetového pohára

Viac rokov pôsobil ako tajomník komisie Slovenského olympijského výboru (SOV) pre životné prostredie. Za túto prácu dostal v roku 2002 ocenenie  Medzinárodného olympijskeho výboru.

Ladislav Harvan je autorom niekoľkých kníh, v ktorých rekapituloval históriu slovenských športových udalostí a tá posledná, „Ako to bolo“, opisuje najpodstatnejšie míľniky, ktoré Ladislav Harvan počas svojho bohatého života zažil.

Bol pre nás všetkých veľkou inšpiráciou. Veríme, že bude mať rovnako zanietených pokračovateľov, ako bol on sám. Za Zväz slovenského lyžovania vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine. 

Želaním Ladislava Harvana bolo rozlúčiť sa s ním pohárom vína v Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci.