Atmosféru zimných olympijských hier okúsil v kanadskom Vancouveri 2010, v ruskom Soči 2014 i v kórejskom Pjongčangu 2018 a na budúci rok ju bude chcieť v čínskom Pekingu zažiť štvrtýkrát v kariére. Slovenský bežec na lyžiach Peter Mlynár neodolal prehováraniu a vrátil sa k bežeckému lyžovaniu na vrcholnej úrovni, s ktorým sa rozlúčil v roku 2018. Vtedy v marci sa predstavil v nórskom Drammene na pretekoch Svetového pohára a svoju pauzu na tomto fóre prerušil po vyše tri a pol roku počas uplynulého víkendu vo fínskej Ruke, kde skončil v šprinte klasickou technikou na 67. priečke a v pretekoch na 15 km klasicky ho klasifikovali na 83. mieste. Tridsaťtriročný Slovák viac o svojom návrate do slovenskej reprezentácie prezradil v nasledujúcom rozhovore.

V Ruke ste počas víkendu absolvovali dva štarty. Ako ste spokojný so svojím účinkovaním na severe Európy?
– Môj doteraz posledný štart v rámci Svetového pohára bol roku 2018, takže to nebol úplne jednoduchý návrat. Ostatné tri roky som venoval behu na lyžiach skôr výkonnostne a pre radosť, teda nie vrcholovo, takže výpadok bol cítiť. Umiestnenia som možno čakal lepšie, ale nemal som veľké oči. Odstup za víťazom a môj výkon neboli zlé, ale na umiestnení sa to neodzrkadlilo. Konkurencia je totiž nabitá, je to tam takpovediac nasekané a už o pár sekúnd sekúnd lepší výkon by znamenal značný posun vyššie v konečnom poradí. Nečakal som žiadny zázrak, predsa len ide o vytrvalostný šport, v ktorom sa nedá spoliehať na šťastie alebo niečo podobné.

Vo Fínsku vládla extrémna zima. Na nedeľňajšie stíhacie preteky na 15 km voľnou technikou nenastúpilo viacero pretekárov vrátane Nórov či fínskeho víťaza zo soboty Iiva Niskanena. Chýbali ste aj vy, aký bol dôvod?
– Organizátori urobili chybu, keď ma uviedli v štartovej listine. Ja som na túto súťaž ani nebol prihlásený. Nemal som ju v pláne a v tom čase som už cestoval domov.

Prečo ste sa rozhodli opäť reprezentovať SR na vrcholných podujatiach?
– Keby bola konkurencia väčšia, tak by som o účasti na budúcoročných zimných olympijských hrách ani neuvažoval. Keďže na Slovensku som bol na pretekoch v uplynulých rokoch najhoršie druhý, aj to len párkrát, inak som väčšinou zvíťazil, tak všetci do mňa hustili, aby som do toho išiel. Na jar ma definitívne zlomili. Dôležité bolo, že mi to umožnil aj zamestnávateľ, ktorým je Športové centrum polície. To je úzko späté so športom a zároveň je to aj dôvod, prečo som pri športe zostal.

Aký bol váš návrat?
– Po ukončení profesionálnej kariéry som sa bežeckému lyžovaniu venoval tri roky popri zamestnaní, čo platí aj o súčasnom stave. Na tréningy v domácich podmienkach som chodil vo voľnom čase a letné sústredenia mi pomohlo zabezpečiť Športové centrum polície, ktoré mi veľmi pomáha a podporuje ma aj po kariére tak, ako to robilo aj počas nej. Pripravujem sa sám bez trénera. Teraz pri výjazde na podujatie Svetového pohára vo fínskej Ruke som tam strávil osemnásť dní v rámci dovolenky, ktorú som si cez leto nečerpal. Pomohol mi kamarát Peter Žiška, ktorý plnil úlohu šéfa realizačného tímu i servismana. My sme mali jedného servismana, ostatné tímy šiestich až desiatich. Ešteže spolupracujeme aj s Čechmi, ktorí nám pomohli aj teraz vo Fínsku. My nemáme ani poloamatérske podmienky.

Ako ste sa udržiavali v kondícii počas reprezentačnej prestávky?
– Šport som si začal užívať tak, ako som chcel, teda podľa chuti. Predtým som sa mu musel venovať tak, ako bolo potrebné z hľadiska výkonnosti. Je veľký rozdiel ísť športovať tak, ako človek chce a nie tak, ako práve vtedy treba. Je to diametrálny rozdiel, aj pokiaľ ide o únavu. Pri vrcholovom tréningu ide človek aj cez únavu a nie je schopný fungovať v normálnom živote. Teraz som mal čas aj na civilný život, nebolo to všetko len o športe. Navyše som chodil do práce. Toto obdobie som si však naplno užil.

Zmenili ste niečo v príprave, prípadne museli ste v tréningu pridať?
– Ak to porovnávame s obdobím do roku 2018, tak sa príprava veľmi nelíšila, hoci jej zameranie a cieľ sú teraz iné. Vtedy som sa zameriaval na klasické šprinty, v ktorých sa mi najviac darilo, aj tréning bol zameraný na túto najkratšiu disciplínu. Trojročný výpadok už v šprintoch nedobehnem, dynamika totiž odchádza ako prvá. Teraz sústredím na vytrvalostnú zložku a tomu prispôsobujem aj tréningy. Pri prerušení kariéry som prešiel na akoby dorastenecký tréning, teraz som sa vrátil k náročnému seniorskému. Snažím sa urobiť v príprave maximum, ale výpadok sa nedá zmazať za päť – šesť mesiacov. Keby to tak fungovalo, tak by to robil každý.

Ako ste po vyše triapolročnej pauze vnímali konkurenciu na pretekoch Svetového pohára?
– U nás už nie je veľmi priestor na posúvanie sa. Konkurencia je totiž v posledných 15 – 20 rokoch stabilná. Nedá sa povedať, že je to teraz ťažšie a predtým to bolo ľahšie. V súčasnosti sa to v štartovom poli zhusťuje. Je to spôsobené aj tým, že servisné podmienky sa aj v ďalších krajinách zlepšujú, pretekári majú k dispozícii širší podporný a servisný personál. Veľa tímov má už aj servisné kamióny, čím sú z hľadiska voskovania lyží úplne inde. V tomto je pre nás ťažké dobiehať ich a konkurovať im. Jednoducho, nie je to v našich silách. Keby aj bolo, je otázne, či by sme mali dostatok pretekárov. Potrebujete mať aspoň šesť – sedem športovcov v seriáli Svetového pohára, inak sa vám neoplatí mať servisný kamión.

Zmenilo sa bežecké lyžovanie? Posunulo sa smerom k viac silovému poňatiu?
– Odkedy som skončil, tak ani nie, ale odvtedy, čo som s ním začal, tak áno. Predtým to bolo skôr o tvrdej vytrvalosti, presadzovali sa iné typy športovcov, iné somatotypy. Teraz je to viac o dynamike, také silové lyžovanie. Trochu sa zmenila aj technika. Keď to sledujete nonstop, tak si to človek možno ani nevšimne, ale pri pohľade na beh na lyžiach spred niekoľkých rokov je viditeľný obrovský rozdiel.

Museli ste aj vy zapracovať na svojej technike?
– Áno, samozrejme. U nás bol vždy problém s technikou, z môjho pohľadu máme v tejto sfére veľký deficit. Je pravda, že máme menej kontaktu so snehom a zameriavame sa predovšetkým na kondičnú pripravenosť, čo sa potom odráža na technike. Vládzeme viac, ako reálne vieme na pretekoch odovzdať.

Ako to vyzerá s vašou účasťou na ZOH 2022 v Pekingu?
– Medzinárodné kritériá spĺňam, ako aj výkonnostné, keďže realita je taká, že od ukončenia profesionálnej kariéry som na M-SR predstavil päťkrát a päťkrát som vyhral. Slovensko má pre mužov – bežcov na lyžiach dve miestenky. Aktuálne patrím medzi dvoch najlepších na Slovensku, ale zima sa len začína a zatiaľ nevieme povedať, či sa niekto z mladých nezlepšil tak, že vyskočí do popredia. Nie je potrebné dosiahnuť nejaké konkrétne umiestnenie v seriáli SP, v behu na lyžiach boli posledné ZOH s tvrdým limitom účasti vo Vancouveri 2010. Ak sa nič nepredvídateľné nestane, mal by som v Pekingu štartovať.

Ktorá disciplína je pre vás prioritou a na ktorú sa najviac sústredíte aj v súvislosti so ZOH 2022?
– Zameriam sa na 15 km klasickou technikou. Prioritne sa chystám štartovať v Pekingu v nej. O iných štartoch na ZOH zatiaľ neuvažujem, ale možno sa to časom ešte zmení.

Aký máte najbližší program?
– Na budúci týždeň 11. – 12. decembra budem štartovať v rakúskom Seefelde na pretekoch FIS. Určite sa predstavím na 10 km klasicky a ešte uvidím, či aj v šprinte, keďže podobný program by mal byť o týždeň neskôr u nás na Štrbskom Plese.